História ochotníckeho divadelníctva v Komjaticiach.
Základy ochotníckeho divadla v Komjatciach položil v 19. storočí národný buditeľ a osvetový činiteľ, komjatický farár Ondrej Caban. Dňa 25.1.1843 sa uskutočnilo prvé detské divadelné predstavenie „Jozef a jeho bratia v Egypte“, ktoré Caban nacvičil s deťmi v biblickej češtine. No už na Vianoce 1843 ho odohrali v slovenčine. Divadlo sa v Komjaticiach hrávalo aj po smrti O. Cabana. Zásluhu na tom mali hlavne domáci učitelia a kňazi. Najaktívnejší ochotnícki režiséri po vzniku ČSR boli učiteľ Jozef Kelemen a správca školy, učiteľ a organista František Lőrinczi ml.Slovenské divadlo v Komjaticiach po dlhých rokoch maďarskej nadvlády – to bola nevšedná udalosť. A tak 29.6.1920 premiéru hry „Kamenný chodníček“ od Ferka Urbánka, na dvore starej školy, spolu s vystúpením 80-členného komjatického spevokolu, odmenilo svojím potleskom 2000 nadšených návštevníkov. Komjatičania prvýkrát počuli slovenskú hymnu, čo tunajší Maďari sledovali s nevôľou. K tradíciám divadelného prejavu v obci patrili aj obchôdzky, betlehemské hry a ochotnícke bábkové divadlo. Uskutočňovali sa až do konca vojny. Novým impulzom pre ochotnícke divadlo bol príchod mladého učiteľa Františka Králika na tunajšiu školu v r.1933. Pod jeho vedením učitelia a členovia miestnej organizácie Slovenskej ligy zahrali veľa divadelných hier v sále u Kelemenovcov.
Okupácia južného Slovenska Maďarskom v rokoch 1938 – 1945 vyzvala Komjatičanov do boja za práva Slovákov aj pomocou divadla. Aktívny komjatický ochotník Július Sväteník organizoval kultúrne večierky, nacvičoval hry a upravoval scenáre. Ochotnícke divadlo v tom období predstavovalo pre obyvateľov obce neodmysliteľnú súčasť kultúrneho života, zdroj zábavy i ponaučenia, ale hlavne príležitosť počuť slovenčinu. Po oslobodení Komjatíc 28.3.1945 museli odísť z dediny aj tí, ktorí šliapali po právach Slovákov, a v sále u Kelemenovcov sa slovenčina rozozvučala naplno. Komjatice sa stali centrom ochotníckeho divadla celého okolia. Uskutočňovali sa tu divadelné súťaže a prehliadky. Všetko sa dialo vďaka notárovi Petrovi Uhrovi a učiteľovi – režisérovi Pavlovi Sýkorčinovi.
V roku 1946 bol otvorený nový kultúrny dom na námestí (dnes „starý kluturák“). Ochotníci v ňom odohrali veľa hier, pod režisérskou taktovkou Jána Letku. V roku 1948 vzniklo u nás bábkové divadlo. Po odchode Pavla Sýkorčina režisérsku štafetu prebrali manželia Letošťákoví. V divadelnom ochotníctve hrali hlavnú rolu hlavne tamojší učitelia. V 50. a 60. Rokoch 20.storočia k Letošťákovým pribudli učitelia Elena Sopková, Silvester Podhorec, Štefan Cifra a ďalší. Do príprav divadelných hier sa zapájalo veľa ochotných Komjatičanov – vyrábali rekvizity, starali sa o sprievodnú hudbu, šili masky a kostýmy. Učiteľky Magda Nováková a Viera .Cifrová nacvičovali ľudové tance. Posledné ochotnícke divadelné predstavenie sa v Komjaticiach odohralo v roku 1974. Bola to hra „Slncový opasok“ a hrali ho deti pod vedením S. Podhorca.
Ochotnícke divadlo v Komjaticiach po celý čas pomáhalo spoluvytvárať kultúrno – spoločenský život, udržiavať slovenské povedomie a ducha spolupatričnosti k slovenskému národu.